Prejavy nízkej sebaúcty a ako podporiť jej nárast

Sebaúcta je tichou silou, ktorá určuje nielen kvalitu nášho duševného zdravia, ale aj to, ako sa cítime v každodennom živote a vo vzťahoch. Je to stav, keď sa máme radi a rešpektujeme sami seba. Ak máme zdravú sebaúctu, vieme, že sme jedineční a cenní ľudia, ktorí majú právo byť šťastní a spokojní. 

Každý má občas obdobie, keď si myslí, že nie je dosť dobrý alebo, že nedosahuje svoje ciele. Takéto momenty môžu mať negatívny dopad na našu sebaúctu. Je však dôležité si uvedomiť, že nikto nie je dokonalý a že každý robí "chyby". A zároveň je dobré pochopiť, že v našej nedokonalosti sa ukrýva dokonalosť toho, že je to práve tak ako to je. Sebaúcta nie je o tom, že by sme mali byť dokonalí, alebo že sa nám všetko podarí. Ide skôr o to, aby sme vnímali ako sa k sebe správame a ako sa prijímame v danom rozpoložení, v ktorom práve sme, a aby sme zároveň sledovali ako sa snažíme byť najlepšími verziami seba samých.

Ak túžite posilniť svoju sebaúctu, môžete začať tým, že si vymenujete svoje kvality a pozitíva - drobné úspechy, ktoré vám prinášajú pocit uspokojenia. Položte si otázky ako napríklad:  "Čo robím dobre?" alebo "Čo ma robí šťastným?", či „Čo sa mi za posledný mesiac naozaj podarilo?“ 

Nehanbite sa vymenovať všetky svoje úspechy, aj tie najmenšie a oslavovať ich. Neustále si pripomínajte svoje  pozitívne vlastnosti, pretože vám to pomôže vnímať seba v láskavejšom svetle - zlepšiť váš pohľad na seba.
Veľmi dôležité je uvedomovať si vlastné hodnoty a nenechať sa zneisťovať strachom z toho, čo si o vás myslia iní. Ak je naša sebaúcta oslabená, častejšie sa obávame názorov okolia. No názor druhých ľudí na nás je často viac o nich samých než o nás – odráža ich presvedčenia, skúsenosti a spôsob vnímania sveta. Vašu hodnotu neurčuje ich úsudok. Je dôležité cítiť vo svojom vnútri istotu, že ste cenní a že máte právo žiť naplnený, šťastný život. Každý človek má toto právo – bez výnimky.

Byť realistický znamená prijímať samých seba takých, akí sme – s celou škálou našich stránok. To však neznamená, že by sme nemali pracovať na svojich slabých stránkach alebo neustále sa zlepšovať, nejde o rezignáciu na rast. 
Ide skôr o to, aby sme prijali sami seba aj s našimi nedostatkami a snažili sa byť najlepšími verziami seba samých. Prijatie samého seba ide ruka v ruke s vedomým úsilím rozvíjať sa. Zdravá sebaúcta vzniká z rovnováhy medzi láskyplným prijatím a túžbou rásť.
Prijať samého seba v tom, čo ešte neviem, je prejavom veľkej vnútornej sily – a práve táto sila nás vedie ďalej.

Zdravá sebaúcta má pozitívny vplyv na každú oblasť nášho života – od pracovných vzťahov až po fyzické a duševné zdravie.  Posilňuje náš pohľad na seba samých, čo následne ovplyvňuje naše rozhodovanie, správanie a životné smerovanie. Niekedy si ju však zamieňame s vonkajšou sebaprezentáciou alebo povýšenosťou. Inokedy nás môže zviesť k sebaľútosti. Tieto formy ale nie sú prejavom skutočnej sebaúcty a je dôležité ich vedieť odlíšiť.

Ak chceme sebaúctu podporiť, dôležité je začať sebareflexiou – teda uvedomením si svojich kvalít i slabín. Málokto si uvedomuje, že všetci sme neustále vo vývoji a preto je láskavé mať voči sebe pochopenie a súcit, rovnako ako ho mávate pre svojich blízkych. Je veľmi dobré naučiť sa prijať fakt, že keby sme vedeli konať lepšie, konali by sme tak. V tejto fáze učenia potrebujeme prijať samých seba – práve tu, kde sa vo svojom vývoji nachádzame. Racionálne a úprimne zhodnotiť kde sme, kde máme pocit zlyhania a v čom sa potrebujeme zlepšiť, môže vyznieť ako sebakritika. Ale aj zdravá sebakritika má svoje miesto, pokiaľ nezatieni vedomie vlastnej hodnoty -  nikdy nestrácať zo zreteľa aj svoje pozitívne vlastnosti a neupadnúť do pasivity. Rovnako dôležité je dokázať prijímať chválu a pochvalu od iných ľudí, pretože ide o dôležitý prvok pri zlepšovaní sebaúcty. Pochvala nie je pýcha. Je to schopnosť uznať vlastnú hodnotu.

Obzvlášť dôležitým krokom k zlepšeniu sebaúcty je investovanie do seba samého. Či už prostredníctvom vzdelávania sa, venovania sa pohybu alebo rozvoju nových zručností, ktoré vás tešia. Rozvíjanie toho, čo vás robí živými, prirodzene posilňuje sebaúctu a sebavedomie.

Popri tom všetkom nezabúdajte byť na seba láskaví a zhovievaví (prejavovať si viac súcitu a pochopenia). K novému prístupu sebareflexie a sebakritiky sa môžete zamyslieť nad tým, ako by ste riešili problémy svojich priateľov alebo blízkych. Ako by ste k nim pristúpili? Skúste ten istý postoj uplatniť aj voči sebe. Nerozdávajte nevyžiadané rady, ale skôr vnímajte zo svojho okolia vnuknutie riešení (neberte ich len ako ich príbeh). Vnímajte ich ako možnú inšpiráciu pre seba. Vtedy sa myseľ otvorí novým vhľadom, pretože nie je zahltená vlastným trápením.

Nízka sebaúcta ovplyvňuje naše správanie – nielen voči sebe, ale aj voči ostatným. Môže nás zvádzať k sebapodceňovaniu, izolácii či potrebe schovávať sa pred svetom. Pozrime sa spoločne na niektoré jej prejavy:

• Sebaodmietanie a prehnaná sebakritika
  Keď sa na seba pozeráme príliš kriticky, máme tendenciu vidieť najmä svoje chyby. Odmietame si uznať, že máme aj silné stránky. Takýto pohľad oslabuje sebaúctu a znižuje schopnosť veriť si.
• Izolácia a vyhýbanie sa problematickým situáciám 
  S nízkou sebaúctou prichádza často obava zo zlyhania, zosmiešnenia, poníženia alebo z toho, že nás ostatní nepochopia. Môžeme sa začať vyhýbať ľuďom či situáciám, ktoré v nás vzbudzujú neistotu – a tým sa ešte viac vzďaľujeme pocitu naplnenia. 
• Nízke sebavedomie 
  Často cítime, že nie sme dosť dobrí, schopní, výnimoční. Máme strach prijímať nové výzvy, pochybujeme o svojich rozhodnutiach, trápime sa, že nás ostatní nebudú akceptovať alebo považovať za hodného lásky a pozornosti, bojíme sa zlyhania. To všetko nás brzdí a oberá o silu.
• Neschopnosť nastaviť si hranice
  Keď si neveríme, bojíme sa povedať „nie“, obhájiť svoje potreby alebo stanoviť si zdravé hranice. Obávame sa, že nás odmietnu, alebo že stratíme lásku či uznanie, ak budeme autentickí.
• Podriaďovanie sa a potreba uznania 
  Mnohí z nás v detstve nezažili podmienky, že sú dosť dobrí presne takí, akí sú. A tak sa neustále snažíme vyhovieť iným, získať ich uznanie, sme náchylní k vlastnému podceňovaniu, až k podriaďovaniu sa a prispôsobovaniu sa očakávaniam a potrebám iných – aj na úkor seba. Závislosť od vonkajšieho potvrdenia uznania a hodnoty, nám však nikdy neprinesie skutočný vnútorný pokoj. 

Je dôležité si uvedomiť, že sebaúcta nie je statický stav, ale proces - krehký, no krásny. Vyžaduje kontinuálnu pozornosť, prijatie seba, starostlivosť o seba a svoje potreby, a investovať do seba čas. To je proces návratu k sebe. Keď si uvedomíme, že naše sebavnímanie ovplyvňuje každé rozhodnutie, ktoré urobíme – môžeme sa vedome rozhodnúť, že sa k sebe začneme správať inak. S väčšou láskavosťou, pochopením a rešpektom. A to je cesta k vnútornej sile, radosti a naplneniu.

Cvičenie zdravej sebaúcty a pravidelné posilňovanie pozitívneho vzťahu k sebe samému nám pomáha v každej oblasti nášho života a vedie nás k šťastnejšiemu prežívaniu a väčšiemu sebauspokojeniu.

Na podporu sebaúcty odporúčam tieto cvičenia:

• Afirmácie
  Napíšte si päť afirmácií, ktoré vyjadrujú zdravý vzťah k sebe. Opakujte si ich denne – nahlas, pred zrkadlom, alebo v duchu. Príklady: "Som dostatočne dobrý/á", "Milujem a prijímam seba takého, aký som/takú,aká som", "Mám hodnotu a zaslúžim si lásku a rešpekt", atď. Nájdite situácie, ktoré potvrdzujú tieto afirmácie. Doprajte si prežívať pocit, ktorý vďaka tomu v sebe cítite. Ten je kľúčový k tomu, aby ste takéto pocity voči sebe prežívali častejšie.
• Pozitíva vo vašom živote
  Zamýšľajte sa každý deň nad tým, čo sa vám podarilo, čo vám prinieslo radosť alebo pocit úspechu. Všímanie si malých víťazstiev zvyšuje sebavedomie a pomáha vám vnímať život vedomejšie. Žiť vedome v prítomnosti, je spôsob ako dávať pozornosť tým lepším životným situáciám (kam smeruje vaša pozornosť-...) a zvýšiť pravdepodobnosť, že sa podobné situácie zopakujú.
• Podporujúce myšlienky 
  Nahraďte vnútornú kritiku podporou. Namiesto: „To nezvládnem.“ si skúste povedať: „Dám tomu šancu.“ alebo „Som silný/á, schopný/á, odolný/á a učím sa.“ Takéto myšlienky vytvárajú základ dôvery v seba a vnútorne bezpečnejší priestor.
• Meditácia
  Pravidelná meditácia pomáha uvoľniť napätie a priniesť pokoj do mysle. Niekoľko minút denne v tichu s vlastným dychom môže obnoviť vnútornú stabilitu a otvoriť vás láskavejšiemu vnímaniu seba. Je to príjemný spôsob ako  zamerať pozornosť na pozitívne myšlienky a pocity. Vyčerpaná a preťažená myseľ vám nedokáže generovať riešenia, ktoré budú pre vás prospešné. Doprajte svojej mysli očistný kúpeľ v meditácií a umožnite, aby sa otvorila pre nové možnosti.
• Čas pre seba
  Vytvorte si vedome priestor len pre seba. Robte veci, ktoré vás tešia, napĺňajú a vyživujú. Záujmy, pohyb, odpočinok, starostlivosť o telo – to všetko je prejavom lásky k sebe.

Tieto malé, no účinné kroky môžu byť začiatkom veľkej zmeny. Sebaúcta sa nerodí naraz – rastie s každým rozhodnutím, ktorým si prejavíte úctu, pochopenie a láskavosť.
A možno práve vaša ochota prijať seba bez podmienok je kľúčom, ktorý otvorí dvere k väčšej slobode, radosti a naplneniu.
Pridajte k budovaniu sebeúcty a k starostlivosti o seba aj rozvíjanie lásky k sebe. Je to prístup, ktorým dávate samým sebe najavo, že za to stojíte :-)). Ak máte problém vytvoriť si priestor pre seba a nevedome podliehate presvedčeniu, ktoré vedie k prispôsobovaniu sa druhým, na svoj úkor, viac sa o tom dočítate tu.