ODVAHA – sila, ktorá prebúdza život

Odvaha nie je výnimočná vlastnosť, ktorú majú len niektorí ľudia. Nie je to dar vyvolených ani schopnosť hrdinov z kníh a filmov. Odvaha je prirodzenou súčasťou každého človeka. Je v nás od narodenia, je zapísaná v našej podstate, pretože bez nej by sme sa nikdy nepohli z miesta. Bez odvahy by sme sa nenaučili chodiť, hovoriť, skúmať svet, dotýkať sa neznámeho a objavovať, čo všetko život ponúka.

Malé dieťa nevstupuje do sveta so strachom zo zlyhania. Skúša, padá, znova sa postaví, skúma, objavuje, dotýka sa všetkého, čo ho zaujme. V jeho bytí je prirodzená zvedavosť a odvaha. Nezvažuje, či sa mu niečo podarí alebo nepodarí. Jednoducho to skúsi. A práve vďaka tomu rastie, učí sa a rozvíja svoj potenciál.

Až postupom času sa do tejto prirodzenej odvahy začne vkrádať strach. Prvé pokarhania, prvé sklamania, prvé chvíle, keď sa niečo nepodarí a je to spojené s pocitom hanby, trestu alebo odmietnutia. Dieťa si začne spájať zlyhanie s bolesťou. A tak sa postupne učí, že skúšať nové veci môže byť nebezpečné. Že ak sa niečo nepodarí, znamená to, že s ním nie je niečo v poriadku. Tak vzniká vnútorné presvedčenie, že zlyhanie je dôkazom neschopnosti. Že chyba určuje našu hodnotu. Že ak sa niečo nepodarí, znamená to, že nie sme dosť dobrí.

A práve v tomto bode sa odvaha začne vytrácať z nášho života. Našťastie to neznamená, že sme ju stratili na trvalo. Len sme ju potlačili ako niečo, čo nám spôsobovalo v živote nepríjemné pocit. Preto sme sa rozhodli ju nepoužívať. Človek, ktorý sa bojí zlyhania, prestáva skúšať nové veci. Prestáva riskovať, prestáva vstupovať do neznámeho. Začne sa držať toho, čo pozná. Toho, čo je bezpečné, predvídateľné, známe vďaka svojmu obrannému mechanizmu, ktorý nás pred podobnými nepríjemnými pocitmi ochraňuje. Človek zotrváva v tomto mechanizme aj keď ho to nenapĺňa, aj keď ho to neuspokojuje, aj keď ho to vyčerpáva. Aspoň vie, čo môže čakať.

Tak vzniká život v stereotypoch, v opakujúcich sa vzorcoch, v známom prostredí, ktoré je síce nepohodlné, ale bezpečné. Človek sa postupne uzatvára pred novými skúsenosťami, pred dobrodružstvom, pred životom samotným.

No život je pohyb. Život je vývoj. Život je zmena. A keď sa človek prestane hýbať, začne stagnovať. Táto stagnácia sa postupne premieta aj do tela. Energia prestáva prúdiť, telo je ťažšie, menej pohyblivé, stuhnuté, unavené. Objavujú sa obmedzenia, bolesti, choroby. To všetko sú prejavy života, ktorý sa prestal hýbať.

Odvaha je sila, ktorá tento pohyb znovu prináša. Je to energia, ktorá nás pozýva vystúpiť zo známeho, otvoriť sa novému a dovoliť si žiť naplno. Vedomý život je život odvážny. Strach nám naďalej ostáva, lebo je jeho prirodzenou súčasťou, pretože keď vstupujeme do nového priestoru, nevieme presne, čo nás čaká. Strach nás upozorňuje, že prekračujeme hranicu známeho, a v tomto zmysle je dobrým pomocníkom. Pomáha nám vnímať situáciu pozornejšie, byť bdelí a vedomí si toho, kam vstupujeme.

Podporiť život však znamená konať aj napriek strachu. Znamená to nenechať sa ním zastaviť, ale použiť jeho energiu ako signál, že sa pred nami otvára nová skúsenosť. Takýto postoj prináša pohyb, rast a vývoj. Udržiava život v prúdení, v premene, v objavovaní nového. A práve pohyb je prirodzeným prejavom života, zatiaľ čo uviaznutie v stagnácii a nehybnosti je len dôsledkom rozhodnutí, v ktorých sme dovolili strachu, aby určoval smer nášho života.

Tento odvážny vstup do neznáma nám umožňuje si uvedomiť, že každá nová skúsenosť nás niečomu učí. Že každé zlyhanie prináša poznanie. Že každý pád je súčasťou cesty, nie jej koncom. Zlyhanie nie je dôkazom našej nehodnoty. Je to informácia. Je to skúsenosť, ktorá nám ukazuje, aká cesta nevedie k výsledku, po ktorom túžime. Je to učenie, ktoré nás posúva bližšie k múdrosti.

Každý veľký človek v histórii zlyhal nespočetnekrát. Nie preto, že by bol neschopný. Ale preto, že bol odvážny skúšať znova a znova. Každý pokus, ktorý sa nepodaril, bol krokom bližšie k úspechu. Každá chyba bola zdrojom poznania. Odvaha znamená byť ochotný pokračovať aj vtedy, keď sa niečo nepodarí. Znamená veriť, že cesta má zmysel, aj keď ešte nevidíme výsledok. Znamená dovoliť si skúšať, meniť prístup, hľadať nové riešenia a nevzdávať sa len preto, že prvý pokus nevyšiel.

Tak sa z chýb stáva múdrosť. Tak sa z pádov stáva skúsenosť. Tak sa z neúspechu stáva cesta k úspechu. Človek, ktorý má odvahu skúšať nové veci, žije život plnšie. Je otvorený novým situáciám, novým ľuďom, novým príležitostiam. Dovolí si rásť, meniť sa, objavovať nové stránky seba samého. Taký život je živý, pohyblivý, radostný. Energia v ňom prúdi, mení sa, rozširuje.

Odvaha je návratom k našej podstate. K tej časti v nás, ktorá chce žiť, skúmať, tvoriť a prežívať život naplno. Je to návrat k stavu, v ktorom sa nebojíme skúšať, pretože vieme, že každá skúsenosť má svoj význam. Aby sme rástli, menili sa, dozrievali a odovzdávali ďalej to, čo sme pochopili.Život nie je určený na prežívanie v strachu a opakovaní toho istého. Je tu na to, aby sme ho objavovali a aby sme objavovali svoje možnosti, čo všetko dokážeme, rozpamätali sa na seba, kým skutočne sme.

Odvaha je cesta, po ktorej sa toto všetko môže diať. Je to sila, ktorá nás vedie do neznáma, aby sme mohli spoznať sami seba. A práve v tom neznámom sa skrýva náš potenciál, naše dary a náš skutočný život.

 

Odporúčam vám prečítať si články, ktoré sa tejto téme venujú: 

Ako rozpoznať, pochopiť a transformovať vnútorné presvedčenia

Obranný mechanizmus: keď nás ochrana drží v živote, ktorý už nechceme žiť

Ego a skutočné JA: kto v nás reaguje, keď sa cítime ohrození

Strach zo zmeny – ako naň!

Váš život ovplyvňujú vnútorné presvedčenia, ktorými sa riadi Vaše ego