
Neraz počujeme, že nemáme moc niekoho zmeniť. A je to pravda – nemôžeme nikoho donútiť ku zmene, ak on sám nie je pripravený alebo tú zmenu nevníma ako potrebnú. A ak sa aj niečo v ňom zmení pod tlakom, býva to len dočasné… a často podmienené, čo sa môže časom nečakane vrátiť. Ale zároveň verím, že vplyv máme – obrovský. Každý z nás ovplyvňuje svoje okolie – Už len tým, že sme. Svojím bytím, prítomnosťou, slovami, postojmi, rozhodnutiami, správaním, energiou a spôsobom, akým prechádzame životom.
Nie je to o tom niekoho „meniť“, ale inšpirovať, zrkadliť, prebúdzať. Sme darom – pre svojich blízkych, partnerov, deti, kolegov, priateľov. Niekedy aj ako „vyrývači“ 😊 – čo môže byť aj výzvou, ktorá im ukáže, kde ešte majú čo uzdraviť. A práve v tom môže byť obrovský dar. Nech sme čímkoľvek a akokoľvek konáme, vždy to zanecháva odtlačok v prostredí, v ktorom žijeme.
To, ako sa správame k sebe, k vlastnému telu, ako pristupujeme k práci, či k druhým v konfliktoch, ako sa vyrovnávame s prekážkami, ako tvoríme vzťahy či nasledujeme svoje sny – to všetko vplýva na naše okolie. V ľuďoch to môže vyvolávať inšpiráciu, ale aj odpor, závisť či zlostné reakcie. A práve tieto ich reakcie často ukazujú, že sme sa dotkli niečoho citlivého, čo potrebuje liečivú pozornosť.
Aj náš úspech môže v druhých prebúdzať hnev alebo závisť – a to preto, aby si uvedomil, že si ho ešte sám nedovolili alebo nedoprial. Môže ho vlastná reakcia na vonkajší podnet viesť k tomu, aby si uvedomil, že aj on má právo žiť naplno. Náš šťastný vzťah môže byť tichou pozvánkou, aby sa pozreli na ten svoj. Náš vzájomný láskavý partnerský prístup môže niekomu pripomenúť, že si zaslúži viac. To je náš prirodzený vplyv.
To je náš tichý, ale silný vplyv.
Nie skrz zmenu druhých, ale skrz našu autentickosť.
A preto má zmysel na chvíľu zastať a spýtať sa:
Akým príkladom idem ja?
Akú energiu vysielam?
Čím prispievam k tvorbe prostredia, v ktorom žijem?
Kam smeruje moja pozornosť?
Čo chcem v živote podporovať, vyživovať, rozvíjať?
Kde môžem byť inšpiráciou – najprv sám sebe, potom aj iným?
Smerujte svoju pozornosť tam, kde si želáte rast.
Dbajte o svoje zdravie, jedzte výživne, doprajte si pohyb, oddych, vedomé dýchanie. Pestujte svoju vnútornú odolnosť a citlivosť zároveň. Neživte v sebe strach ani nepokoj, ale vedomé ukotvenie v tom, čo má pre vás zmysel.
Aby sme ako spoločenstvo mohli rásť – nie pod tlakom, ale vedome, a aby naša vlastná zmena pôsobila aj na druhých – nie donucovaním, ale prítomnosťou.
Pozornosť nie je len tiché sledovanie – je to životná energia, ktorú niekam posielame.
Často si to neuvedomujeme – sme pohltení tým, čo je, čo sa deje okolo nás, čo nás bolí, rozčuľuje alebo desí. A namiesto vedomého presmerovania ju nechávame plynúť tam, kde to len udržiava stav, ktorý nechceme. Dokonca aj odporom či rozhorčením udržiavame stav, ktorý nám nevyhovuje – aj to je pozornosť, ktorá niečo živí.
A pritom zabúdame:
Nie to, čo odmietame, nás uzdraví – ale to, čomu sa rozhodneme vedome venovať. Nevkladajte pozornosť do toho, čo vás oslabuje. Ak vás niečo vyčerpáva, oberá o energiu, spôsobuje úzkosť – môže to byť signál, že vaše zameranie je príliš v reakcii (najčastejšie zo strachu) a nie v tvorbe.
Zamerajte svoju pozornosť na to, čo chcete cítiť.
Na to, čo chcete žiť.
Na to, čo si želáte posilniť vo svojom vnútri – a tým aj vo svete.
Kam chcem dať svoju pozornosť?
Do toho, čo ma vyčerpáva – alebo do toho, čo mi dáva silu?
Do kritiky a obviňovania – alebo do tvorby a láskavej zmeny?
Do strachu – alebo do dôvery, že mám na výber?
Možno to bude zdravie. Možno vaša sebahodnota. Možno partnerský vzťah, rodičovstvo, nová práca, alebo vzťah k sebe.
Kam pošlete svoju pozornosť, tam pôjde aj energia.
Skúste si položiť zámer:
Dnes si vyberám zamerať sa na to, čo chcem podporiť.
Dnes vedome obraciam svoju pozornosť k zdraviu, láske, tvorivosti, dôvere.
Dnes si dovolím upriamovať pozornosť na to, čo vo mne prebúdza pokoj a silu.
To je čin lásky. A zároveň čin zodpovednosti.
Takto rastieme – každý sám za seba, no spolu ako spoločnosť. Takto vplývame – nie silou, ale prítomnosťou. Takto sa buduje imunita – nie len telesná, ale aj duševná, vzťahová, hodnotová. Upriamením pozornosti na to, čo náš život povznáša, sa vraciame k vnútornej sile, ktorá je v nás.
(Dôvera v imunitu – návrat k sile, ktorá je vo mne)
To sú všetko témy, ktorými sa zaoberám – a ktorým sa venujeme aj v mojej podpornej skupine „Tvoríme si šťastné vzťahy“.
Je to priestor pre ľudí, ktorí chcú rásť vedome, láskavo a zodpovedne. Ak cítiš, že túžiš venovať pozornosť tomu, čo ti prináša radosť, silu a zmysel – si vítaný/á.
Otázka na záver:
Na čo sa chceš zamerať práve teraz? Zdravie? (Dôvera v imunitu – návrat k sile, ktorá je vo mne)
Partnerský vzťah?(Problémy vo vzťahu – ako na ne!)
Láska k sebe?( Rozvíjanie úprimnej lásky k sebe)

Deti sú naše všetko. Nejeden z vás mi dá za pravdu, že práve deti v nás vyvolávajú emócie, ktoré nás samých prekvapia. Je až neuveriteľné, ako nás dokážu rozosmiať pri úplných „hlúpostiach“, ako nás vedia rozcítiť, až sa nám od toľkej lásky hrnú slzy do očí, ako dokážu urobiť niečo, z čoho nevieme, či sa smiať a či plakať ...

Vnímate sa ako „dobrá“ mama alebo sa obviňujete z neschopnosti, že to nezvládate?

Prítomný okamih. Čo sa od nás očakáva? Často len existujeme a napĺňame svoj život povinnosťami, ktoré je potrebné urobiť, aby sme jednoducho len žili. Respektíve prežívali. Upriamujeme žiaľ veľa pozornosti na to ...