Dnes by som rada upriamila pozornosť nie na to, čo nás ohrozuje, ale na to, čo nás posilňuje.
V čase, keď sa veľa hovorí o vonkajších riešeniach, mám potrebu pripomenúť, že sme boli obdarovaní niečím hlbokým a múdrym – vlastnou imunitou, schopnosťou samoliečenia a regenerácie. Vnímam, že každý človek má právo vybrať si cestu, ktorá mu dáva zmysel – či už ide o podporu zdravia cez medicínu, prírodné spôsoby, alebo ich vedomú kombináciu.
Moja cesta však vždy viedla k otázke:
Aká je príčina toho, že sa necítim dobre?
A môžem na túto príčinu pôsobiť priamo – zmenou postoja, životného štýlu, vzťahu k sebe?
Verím, že zdravie nie je len o „boji proti chorobe“, ale o návrate k rovnováhe. O hľadaní harmónie medzi telom, dušou a mysľou. A tiež o dôvere, že telo vie – ak mu v tom nebránime.
Príčina → následok.
Táto jednoduchá rovnica je základom každého procesu – aj v zdraví. A keď sa na ňu pozrieme láskavo a pravdivo, môže nás oslobodiť. Verím, že všetko, čo prežívame, je výsledkom minulých rozhodnutí, postojov, myšlienok, činov, či ich ignorovania. Nič neprichádza náhodne. Nejde o obviňovanie, ale o pochopenie.
Niekedy je príčina zjavná:
• Zabudla som na variči mlieko? → Vykypelo.
• Zanedbávala som sa, jedla, čo mi chutilo, málo sa hýbala? → Oslabenie zdravia.
• Nevyjadrila som svoj hnev, zadržiavala pocity, nekomunikovala? → Napätie vo vzťahu.
• Spávala som málo, prioritou bol výkon, nie oddych? → Vyčerpanie a podráždenosť.
• Verila som, že „nemám čas“ na seba, priateľov, lásku? → Osamelosť.
Tých príkladov máme všetci stovky. A ak sa k nim postavíme nie s výčitkou, ale s pochopením, zrazu zistíme, že máme v rukách kľúč k zmene.
Sme obdarovaní schopnosťou liečiť sa, regenerovať, odolávať. Náš organizmus je neuveriteľne múdry a citlivý zároveň.
Máme lymfatický systém, kožu, krvný obeh, nervovú sústavu, dýchacie cesty, pohybový aparát, žľazy s vnútorným vylučovaním, všetko navzájom prepojené – každý z nás.
Napriek tomu sa o imunite často hovorí menej než o vonkajších riešeniach. Nie ako o aktívnej sile, ktorú môžeme vedome posilniť, ale skôr ako o niečom neistom, čo v nás „zlyhá“, ak neurobíme niečo zvonka.
Imunita nie je len biologický proces. Je to komplexná inteligencia nášho organizmu, ktorá je úzko prepojená s tým, ako žijeme, čo cítime a čomu veríme.
Nie sme oddelení od sveta. Sme neustále v kontakte s mikróbmi, vírusmi, baktériami. A to je v poriadku. Naše telo to pozná – je to jeho prirodzené prostredie. Našou úlohou nie je „poraziť vírus“, ale podporiť svoj vnútorný priestor, aby v ňom neprežilo to, čo mu škodí.
Skrytý oslabovač: stres
Jedným z najväčších tichých narušiteľov imunity je chronický stres.
Predstav si šprintéra, ktorý stojí na štarte – telo napnuté, svaly pripravené vyraziť, dych zadržaný, myseľ sústredená, každý kúsok energie pripravený na explóziu pohybu... A teraz si predstav, že tá štartovacia pištoľ nikdy nevystrelí.
Toto je obraz, ktorý presne vystihuje, čo sa deje v našom tele, keď žijeme dlhodobo v napätí, strachu alebo podvedomom ohrození. Naša nervová sústava je pripravená konať, ale impulz na uvoľnenie neprichádza.
Každý deň, keď čelíme neistote, strachu, pretlaku informácií, obavám o budúcnosť – pripravuje sa telo na „boj“ – uvoľňuje adrenalín a stresové hormóny, presmerúva energiu do svalov, znižuje trávenie, obmedzuje imunitné funkcie, zvyšuje krvný tlak, zrýchľuje tep...
Ale k reálnej akcii nedôjde. A tento stav neustálej pripravenosti – „v pohotovostnom režime“ sa predlžuje. Je to, akoby v nás bežal vnútorný poplach, no nikto ho nevypol. Ak tento stav trvá týždne, mesiace, roky – niet divu, že únava, podráždenosť, choroby či chaos v mysli prichádzajú ako dôsledok – lebo v stave „bojuj alebo uteč“ nefungujú regeneračné procesy.
Telo je múdre, no má aj svoje limity.
Tento chronický režim pohotovosti je vysoko energeticky náročný. Prebiehajú v ňom všetky procesy potrebné na okamžité prežitie, no nedostáva priestor pre regeneráciu, hojenie ani obnovu.
Telo sa správa, ako keby hrozilo nebezpečenstvo – no namiesto úniku alebo riešenia len zotrváva v napätí.
A práve to vedie k:
• vyčerpaniu nadobličiek a hormonálnej nerovnováhe,
• zníženej schopnosti koncentrácie a rozhodovania,
• úpadku pamäťových a výkonnostných schopností,
• stratám motivácie, stability, sebadôvery.
Myseľ sa stáva roztrieštenou, konanie chaotickým, a život – bez zjavnej vonkajšej príčiny – pôsobí nezvládnuteľne a únavne.
Po rokoch skúseností vieme, že ten istý vírus nepôsobí na každého rovnako. Nie je to len o patogéne – je to o prostredí, do ktorého vstupuje. Tým prostredím sme my – naše telo, vnútro, naše myšlienky, náš spôsob života. Ak sme nespokojní, ak sa cítime bezmocne, ak o sebe pochybujeme či neveríme si, alebo pristupujeme k sebe neláskavo, a takýto stav v nás pretrváva, postupne oslabujeme celé telo – vrátane imunity.
A keď sa k tomu pridá:
• nevhodná životospráva, bez dostatku živín
• málo pohybu, vyčerpanie
• nedostatok kvalitného spánku
• toxické látky v jedle či prostredí,
• nadmerná konzumácia liekov, cigariet, alkoholu,
• emočné preťaženie,
…vytvára sa ideálne prostredie pre osídlenie patogénmi. Telo stratí schopnosť brániť sa. Vírusy a baktérie, ktoré by za bežných okolností neprežili, zrazu nachádzajú úrodnú pôdu, v ktorej sa môžu množiť.
Ak je plné lásky, výživy, pohybu, dôvery, radosti – prirodzene sa bráni.
Nie je potrebné bojovať. Je možné dôverovať. Namiesto strachu z choroby môžeme posilniť dôveru v seba, v telo, v svoje schopnosti. Tým, že sa o seba staráme. Tým, že meníme svoj postoj. Tým, že nečakáme záchranu zvonka, ale začíname sa opierať o to, čo je v nás. Z môjho pohľadu je oveľa účinnejšie odstrániť príčinu oslabenia, než donekonečna riešiť následky. Rovnako ako kvapkajúci syfón – nebudem donekonečna meniť nádoby pod drezom, ale vymením tesnenie.
Moja starostlivosť o telo zahŕňa to, čo poznáme už zo základnej školy – vitamíny, minerály, pohyb, výživu (čistú vodu a jedlo, ktoré moje zdravie podporuje), spánok, pokoj, blízkosť, dotyk.
Nie je to nič „tajné“ – je to návrat k zdravému základu.
Pravidelne som si dopĺňala:
• Vitamín D (5000 IU denne) – pre imunitu aj náladu.
• Vitamín C – najradšej vo forme camu-camu alebo Amalaki.
• Zinok – pre pokožku, dýchanie aj celkovú regeneráciu.
• B-vitamíny – pre nervy, sústredenie, stabilitu.
• Probiotiká, kvalitnú stravu, pohyb a dostatok svetla, objatí a radosti.
Toto nie je univerzálny návod – je to moja cesta. To, čo mi pomohlo cítiť sa pevne, zdravá a v dôvere aj v náročných časoch. V každom prípade ide vždy o vlastnú zodpovednosť za svoje telo, a preto sa doňho snažím dávať len to najlepšie, či už v podobe stravy, nápojov, liečiv, podporujúcich látok, ale mimoriadne dôležitý je aj výber a kumulácia vhodných myšlienok, ktoré sú pre mňa prospešné a podporujú moju imunitu.
Ak chceme posilniť svoju imunitu, nestačí sa vyhýbať chorobám. Zdravie nie je len „zdravotná téma“. Potrebujeme opustiť vnútorné napätie a znova si vytvoriť priestor pre dôveru. Nie len voči svetu, ale voči sebe – svojej múdrosti, svojim hraniciam, potrebám a rytmom. Je to o vzťahu k sebe, k svojmu telu, k svojej duši, k životu. A dôvera v imunitu je jedným z najväčších darov, ktoré si môžeme navrátiť – nie preto, že by sme odmietali pomoc, ale preto, že vieme, že nie sme bezmocní.
Preto vás pozývam: Postavte sa za seba. Podporte svoje telo a myseľ s láskou. Preberte zodpovednosť za svoje zdravie do vlastných rúk. Znížte vplyv strachu a zvýšte svoju vibráciu dôverou v seba a v svoju schopnosť liečiť a regenerovať sa. Starajte sa o vzťah so sebou, vaše telo (Návrat k láske k telu: Sebareflexia a sebaakceptácia) je jediné, čo vám skutočne patrí. Navyše vaše telo vám nikdy neklame. A ja verím, že každý jeho signál nás chce priviesť bližšie k sebe, nie od seba.
A ak nájdete cestu k sebe, len tak sa telo vráti z režimu prežitia do režimu života.
Ak máte záujem porozumieť signálom svojho tela. Pochopiť správy pre vás, skrz ochorenia, ktorá vás trápia, prejdite programom: "Telo ako posol duše – cesta k uzdraveniu zvnútra"
Mnohí rodičia chcú vychovávať svoje deti láskavo a rešpektujúco, no často sa pritom boja detských emócií. Láskavá výchova nie je o vyhýbaní sa emóciám. Tento článok vysvetľuje, prečo hranice patria k láske a ako vedomé rodičovstvo pomáha deťom zvládať frustráciu, bolesť a skutočný život. Výchova sa nezačína v dieťati – začína sa v nás.

Správne vzorce správania sú základom zdravých vzťahov a našej vlastnej pohody. No, čo sa stane, keď uprednostníme iných na úkor seba a prispôsobíme sa nezdravým dynamikám? V tomto článku sa pozrieme na to, kedy vzniká nesprávny vzorec správania, prečo sa niekedy prispôsobujeme na úkor seba a aké následky môže mať takéto správanie.

Láska k telu je pravdepodobne najdôležitejším vzťahom, ktorý môžeme mať so samými sebou. Nejde len o vnímanie nášho vzhľadu, ale aj o to, ako sa cítime vo svojej koži a o našu sebaúctu. Je to o tom, ako sa staviame k našim nedokonalostiam a rozličným aspektom nášho tela.