Ako sa zbaviť hnevu na partnera, ktorý nám ublížil?

Hnev voči partnerovi je často prejavom hlbokého zranenia, ktoré sa dotklo nášho vnútra. Možno ste presvedčená, že sa k Vám zachoval nespravodlivo, sklamal Vašu dôveru, zradil Vaše očakávania. A to bolí. Ak sa v takomto emočnom rozpoložení zdržiavate dlhodobo, možno cítite, že Vám to ubližuje viac, ako by ste chceli. Možno viete, že hnev zasahuje aj do toho pekného medzi vami, no neviete, ako z toho von.

AKO NÁS OVLÁDA HNEV A ĎALŠIE EMÓCIE?

Keď v sebe držíme hnev, smútok či zranenie, má to vplyv na našu psychiku, vzťahy i telo. Nielenže sa môžeme cítiť vyčerpaní, sklamaní a plní nedorozumení, ale aj uzavretí pred možnosťou ozdravenia. Niektoré zranenia si nesieme z minulosti a partnerovým správaním sa len znova otvárajú. To, čo si však uvedomiť môžeme, je, že vždy máme možnosť voliť z role obete a pozrieť sa na situáciu inak.
Ďalší krok vedie cez pochopenie správania druhého. Namiesto domnienok sa skúste partnera spýtať, čo ho viedlo k tomu, ako sa zachoval. Mnohé z „neodpustiteľných“ skutkov mávajú svoje korene v nevedomom zranení, strachu, nedostatku lásky či porozumenia. Ak sa partner správal tvrdšie alebo útočne, mohol sa sám cítiť v ohrození alebo nepochopený. To neospravedlňuje jeho konanie, ale pomáha ho vidieť v kontexte.
 

KOMUNIKÁCIA BEZ VINENIA

Ak cítite, že vo Vás zostáva bolesť, doprajte si priestor na rozhovor. Skúste hovoriť nie o tom, čo druhý spravil zle, ale o tom, čo to s Vami urobilo. Vyjadrenie zranenia bez obviňovania vytvára možnosť, aby bol partner schopný počuť Vaše srdce. Zranení partneri často navzájom reagujú z bolesti, ktorá vedie k uzavretosti a nepochopeniu.

ČO JE TO ODPUSTENIE A KOMU JE URČENÉ?

Vo všeobecnosti vnímame odpustenie ako dar človeku, ktorý nám ublížil. No v skutočnosti ho darujeme sebe. Odpustiť znamená uvoľniť sa zo zovretia bolesti, ktorú držíme vo všetkej dôslednosti a presvedčení, že "máme právo sa hnevať". Ak však odpustenie podmieňujeme tým, že druhý prizná chybu alebo požiada o prepáčenie, môžeme sa čakania nedočkať. A tak zotrvávame v bolesti, ktorá sa možno spustila vonkajšou udalosťou, ale naďalej ju živíme my sami.
Prvým krokom k uzdraveniu je pochopenie, že odpustenie nie je slabosť. Je to vedomý krok k uzdraveniu vlastného srdca.

ODPÚŠŤANIE AKO DAR SEBE

Odpustiť neznamená zabudnúť alebo poprieť zranenie. Znamená to uvoľniť sa z vnútornej ťažoby, ktorú nesieme. Možno to nie je ľahké, ale je to liečivé. Niekedy odpúšťame za to, že sme obviňovali samy seba. Inokedy za to, že sme pripisovali druhým zlý úmysel, ktorý v skutočnosti mohol byť len ich formou sebazáchrany.

Ak sa Vám nedarí odpustiť, môžete si položiť otázku: 
Čo sa to vo mne snaží byť vypočuté? 
Aký zranený hlas vo mne volá po pozornosti?

Možno zistíte, že partnerov skutok bol len spúšťačom vašej reakcie, cez ktorú sa dostanete k hlbšiemu zraneniu, ktoré potrebuje lásku, nie trest.

ZVYŠOK JE NA VÁS

Zvoľte cestu, ktorá Vám prinesie viac pokoja. Môžete sa rozhodnúť udržiavať si v sebe zranenie, alebo ho zavnímať, pochopiť a prepustiť. Vy si volíte, či budete v sebe živiť hnev alebo dáte prednosť láske. A láska je tichý, ale mocný liečivý hlas.
Ak vás táto téma oslovila, odporúčam pokračovať čítaním článku:  „Vaša minulosť je tu s Vami".
Alebo: 
Ak máte záujem preniknúť hlbšie do vlastných zranení, ktoré potrebujú vyliečiť a vy už cítite, že ste pripravení na cestu, ktorá sa vám práve otvára, pozývam vás do programu: „Návrat k sebe /cesta k sebe za láskou.“