Ako rozpoznať, pochopiť a transformovať vnútorné presvedčenia

 

Niekedy si ani neuvedomujeme, ako veľmi nás formujú presvedčenia, ktoré v sebe nosíme. Vznikli dávno, často v čase, keď sme boli zraniteľní, bezmocní alebo odkázaní na druhých. Vtedy nám pomohli prežiť, ochránili nás pred bolesťou, odmietnutím či sklamaním. No to, čo nás kedysi chránilo, nás dnes môže nevedomky obmedzovať.

Keď v sebe živíme presvedčenia, ktoré nám neslúžia, postupne nás uzatvárajú. Stávame sa opatrnými, tvrdými k sebe aj k druhým, nedôverujeme životu ani vlastným pocitom. Je to, akoby sme okolo seba stavali múr – pevný, studený, bezpečný. Za ním sa cítime chránení, no zároveň oddelení. Od druhých, od sveta… a často aj od seba.

Tieto múry nevznikli náhodou. Sú postavené z presvedčení, ktoré nás naučili:
„Musíš sa chrániť.“
„Nemôžeš dôverovať.“
„Nie si dosť.“
„Ak sa otvoríš, budeš zranený.“

Takéto nastavenie nás vedie po známych cestičkách. Po tých, ktoré už poznáme, aj keď nás nevedú k radosti ani naplneniu. Život sa potom začína opakovať v rovnakých vzorcoch, rovnakých konfliktoch, rovnakých pocitoch stagnácie.

No v každom z nás existuje aj iný pohyb. Pohyb smerom nahor, k ľahkosti, slobode a dôvere. Tak ako lotos vyrastá z bahna a vystúpi nad hladinu ako čistý a nádherný kvet, aj človek sa môže z ťažkých, starých presvedčení postupne dvíhať do jemnejších, vedomejších rovín prežívania.

Keď začneme svoje presvedčenia spoznávať a uvoľňovať, mení sa náš vnútorný svet. Tvrdosť sa rozpúšťa, napätie poľavuje a namiesto strachu sa objavuje dôvera. Začíname sa cítiť ľahšie, slobodnejšie, otvorenejšie. Vtedy už nepotrebujeme múry. Objavuje sa odvaha ísť aj do neznáma, skúšať nové veci, rásť a meniť sa.

Táto premena je podobná motýľovi, ktorý sa oslobodí z kukly. Všetky schopnosti na túto transformáciu už v sebe máme. Nie je to niečo, čo by sme potrebovali zvonka. Je to prirodzený proces návratu k sebe.

Ak chceme, aby naše ego prestalo automaticky riadiť naše reakcie, potrebujeme porozumieť tomu, z čoho vlastne ego čerpá. Nečerpá zo súčasnosti. Čerpá zo starých programov. A tieto programy sa dajú identifikovať, pochopiť aj zmeniť.

1. Ako rozpoznať vnútorné presvedčenia

Začnite si všímať situácie, ktoré vo vás vyvolávajú silnejšie emocionálne reakcie, než by si objektívne zaslúžili. Ego reaguje automaticky tam, kde cíti ohrozenie – no to ohrozenie nepochádza z prítomnosti. Je to ozvena minulosti.

Položte si otázky:

• Prečo ma toto zasiahlo viac, než by som čakal/a?
• Čo mi to pripomína?
• Aký pocit sa opakuje – nedostatočnosť, strach, hanba, neprijatie?
• Kedy som sa tak cítil/a po prvýkrát?

Práve v týchto odpovediach sa začína odhaľovať presvedčenie, ktoré vo vás pôsobí.

2. Ako presvedčenie pochopiť

Keď presvedčenie nájdete, neútočte naň. Nevzniklo preto, aby vás obmedzovalo. Vzniklo preto, aby vás chránilo. Dieťa, ktoré neverilo, že je dosť dobré, sa nesnažilo ublížiť sebe – snažilo sa prežiť v prostredí, kde nemalo oporu.

Pochopiť svoje presvedčenie znamená:

• priznať si jeho pôvod,
• vidieť bolesť, ktorá ho vytvorila,
• uznať, že kedysi malo význam.

A práve tým, že ho "vytiahnete na svetlo vedomia", máte príležitosť pochopiť akú malo pre vás cenu. Bolo tu pre vás. Ale dnes už vám neslúži, a už nemusí riadiť váš život, tak ho v láske môžete prepustiť. Až potom prestáva mať nad vaším životom moc.

3. Ako presvedčenie transformovať

Transformácia neznamená presvedčenie potlačiť. Znamená to -  vytvoriť presvedčenie nové, pravdivejšie, ktoré je v súlade s láskou k sebe a vašou dospelou silou.

Urobíte to tromi krokmi:

(a) Najprv ho UZNÁTE:
„Toto presvedčenie vo mne existuje. Je so mnou dlhý čas.“

(b) Potom sa od neho ODDELÍTE:
„Vzniklo, keď som bol/a dieťa. Dnes mám iné možnosti.“

(c) A nakoniec ho PREFORMULUJETE:
Namiesto „nie som dosť“ → "uvedomujem si svoju hodnotu", „učím sa stáť v svojej hodnote - postaviť sa za seba“
Namiesto „musím poslúchať, aby ma mali radi“ → „mám právo byť sám/sama sebou“
Namiesto „moja hodnota závisí od druhých“ → „moja hodnota je vrodená, nie získaná“

Transformované presvedčenie nie je afirmácia. Je to nový postoj, ktorý si začnete overovať v realite - v každodennom živote – malými krokmi, novými reakciami, inými rozhodnutiami.

A vtedy ego prestáva riadiť náš život

Ego reaguje len dovtedy, kým chráni starú bolesť. Keď bolesť uznáme, ODPUSTÍME tým, o ktorých sme si mysleli, že boli za ňu zodpovední, a ODPUSTÍME sebe, že sme uverili tomuto príbehu, vyslobodíme sa z jej vplyvu. Vytvoríme v sebe vhodné podmienky na vytvorenie nového presvedčenia, ktoré bude voči nám podporujúce. Následne tak ego stráca dôvod bojovať. A život sa prestáva opakovať v starých vzorcoch. Začína ho viesť vaša skutočná sila – nie zranenie, ale vedomie.

Ak cítite, že sa vás téma dotýka hlbšie, že v nej nachádzate kúsok svojho príbehu, možno je to chvíľa, ktorá vás pozýva pokračovať ďalej.  Láskavejšie, vedomejšie a bližšie k sebe. To, že ste tento text dočítali až sem, naznačuje vašu pripravenosť vedieť a (u)vidieť viac. A tam, kde vzniká pripravenosť, vzniká aj veľká sila meniť to, čo vás bolí. Zmena začína v ochote pozrieť sa úprimne na svoj vnútorný svet.
A ak ste si práve teraz uvedomili, že v niektorých presvedčeniach už nechcete žiť, je to nádherné miesto, z ktorého sa dá začať. 

Možno je to začiatok cesty, na ktorej sa z ťažoby starých múrov stane ľahkosť motýlích krídel. 

Možno túžite pochopiť svoju vnútornú dynamiku ešte jasnejšie, a preto som vytvorila práve na túto prácu pracovný list, ktorý nie je len cvičenie.
Je to priestor pre stretnutie samej/samého so sebou – s tými časťami, ktoré túžia byť videné, pochopené a oslobodené. Krok za krokom vás prevedie procesom, ktorý mení presvedčenia – nie rozumovo, ale vnútorne.

Ak cítiš vnútorné „áno“, môžeš si pracovný list stiahnuť a pokračovať v tejto ceste do hĺbky tu.