Obranný mechanizmus: keď nás ochrana drží v živote, ktorý už nechceme žiť

Náš obranný mechanizmus je tu pre našu bezpečnosť. Pomáha nám vyhýbať sa nebezpečným situáciám. Vďaka nemu neskočíme z vysokej budovy, nedávame ruku do ohňa a nevrháme sa do život ohrozujúcich situácií.

Zároveň však tento mechanizmus nefunguje len vo fyzickej rovine. Chráni nás aj v emocionálnych a vzťahových situáciách. A práve tam sa často stáva, že nás drží v podmienkach, ktoré nám už neslúžia. 

Môže nám brániť otvorene vyjadriť vlastný názor, keď je odlišný, zo strachu z konfliktu.
Môže nás zastaviť v snahe bojovať o zmenu vo vzťahu zo strachu z opustenia.
Môže nám zabrániť urobiť radikálnu životnú zmenu, lebo nechceme znovu prežiť pocit sklamania, ktorý sme už raz zažili.

Ak sme v minulosti prežili neúspech, sklamanie alebo bolesť, náš obranný mechanizmus si to zapamätal. Uložil si to ako informáciu, že podobné situácie sú nebezpečné, a preto sa im treba vyhýbať. A tak nás začína chrániť aj tam, kde by sme možno potrebovali urobiť krok vpred. Preto sa môže stať, že niektoré myšlienky, odporúčania alebo nové pohľady nedokážeme prijať. Naša myseľ ich jednoducho nechce pripustiť. Nie preto, že by neboli pravdivé, ale preto, že v nás spúšťajú pocit ohrozenia. Zmena totiž pre obranný mechanizmus často znamená riziko - pocit ohrozenia, nebezpečenstvo - predovšetkým to vníma ako veľké NEZNÁMO.

A tak pod vplyvom obranného mechanizmu - dokážeme dlhodobo zotrvávať vo vzťahoch, v práci či v životných podmienkach, ktoré nás ubíjajú. Cítime, že by sme to chceli zmeniť, no strach nás drží na mieste. Drží nás „v šachu“ a nedovolí nám pohnúť sa ďalej. Takýto postoj nám však neslúži. Udržiava nás na mieste, kde stagnujeme a nevyvíjame sa. Život pritom potrebuje pohyb, rast a vývoj. A preto nás k nemu situácie, udalosti a podmienky aj tak privedú.

Zmena je prirodzená a nevyhnutná pre vývoj. A tak namiesto toho, aby nás k nej dohnali nehody, choroby, životné tragédie alebo ťažké okolnosti, môžeme sa rozhodnúť vykročiť jej v ústrety. Vystúpiť z priestoru, ktorý sa bežne nazýva komfortná zóna. Hoci v nej človek často necíti spokojnosť, šťastie ani zdravie, je to prostredie, ktoré pozná. Vie, čo v ňom môže čakať.

Za jej hranicou sa nachádzajú nové situácie, nové udalosti, noví ľudia a príležitosti. Život, ktorý je nepredvídateľný, neopakujúci sa a celkom nový. Práve tam sa odohráva vývoj, ktorý potrebujeme pre svoj život. Tam sa rozvíja vedomie, ktoré vstupuje do priestoru neznáma. 

V komfortnej zóne vládne ego. Odohrávajú sa tam známe situácie, opakujúce sa problémy, nezhody a konflikty. Udržiavame sa v podmienkach, ktoré nám nevyhovujú, no zároveň nás neprekvapujú. Sú to situácie, ktoré sme zažili už mnohokrát.

Život sa tam odohráva z programu ega, ktoré si natrénovalo, ako reagovať. Reakcie sa opakujú, scenáre sú známe a výsledky podobné. Človek prešľapuje na mieste. Nové príležitosti neprichádzajú. Opakuje sa finančná tieseň, znovu sa prejaví zdravotný problém, či objaví nová cysta v tele, na Vianoce príde chrípka, a s partnerom sa opäť odohrá konflikt, ktorý už bol vyslovený stokrát predtým.

Táto „komfortná zóna“ ponúka známe prostredie a pocit istoty. Človek v nej dokonca nadobudne pocit, že svoje krízové scenáre zvláda výborne, ako pravý šampión, ktorý už presne vie, čo príde. No takýto život neprináša ľahkosť, radosť ani spokojnosť. Človek prežíva zo dňa na deň s pocitom, že nemá na výber. Robí, čo môže, no život sa nemení. Riadi ho ego so svojím obranným mechanizmom, programom, ktorý je dokonale natrénovaný na situácie, ktoré už mnohokrát zažil. Skutočná zmena začína v okamihu, keď ju človek v sebe vedome otvorí. Keď sa rozhodne, že tentoraz sa zachová inak - po novom. Prekvapí nielen okolie, ale aj samého seba.

Namiesto podliehania strachu z konfliktu si dovolí vyjadriť vlastný názor. Postaví sa za seba, za naplnenie svojej potreby, aj keď bude očakávať odpor od okolia - vytrvá pre seba. Rozhodne sa, napríklad, neprispôsobiť sa dovolenke na úkor seba. Ak mu nevyhovuje typ pobytu s partiou, s ktorou si nemá čo povedať, dopraje si oddych taký, ktorý ho skutočne podporí. Ak nejaká žena túži po nových záclonách, no rozpočet sa stále míňa na „užitočnejšie“ veci, môže sa rozhodnúť dopriať si niečo, čo poteší jej srdce. Práve tieto malé rozhodnutia menia smer života. Ide o to, dopriať si to, čo inak neprichádzalo do úvahy pri "starom programe".

Vedome žiť znamená opakovane vstupovať do neznáma. Reagovať po novom, inak -  nepredvídateľne. Keď okolie presne vie, ako sa človek zachová, koná program ega. Keď zareaguje nečakane, vystúpi z naučeného scenára a vstúpi do vlastného rozhodnutia. Vtedy sa okolie často pýta, čo sa stalo, prečo sa správa inak. A práve v tom okamihu je zrejmé, že už nejde o starý program, ale o novú cestu vývoja vedomia.

Každý krok do neznáma tiež nesie so sebou riziko. Môže prísť zranenie, sklamanie, pocit zlyhania. No aj tieto skúsenosti sú súčasťou života. A mnohé z nich sa opakovali aj v bezpečí starých vzorcov, len boli tak známe, že už neboleli tak silno. Tentoraz však prichádzajú nové skúsenosti. Nové zážitky, nové prežitky, nové možnosti. Ale dnes ste už dospelí a už sa viete o seba postarať. Už nie ste malé deti, ktorým v minulosti nemal kto vysvetliť, o čom životná situácia skutočne je. Na ceste vedomého rozhodovania už je nepravdepodobné, že by ste si situáciu skutočne zle vysvetlili a že by ste znova uverili, že čokoľvek nepríjemné čo prežijete, že je to vašou vinou. Dnes máte príležitosť uvedomiť si hodnotu vášho života, poznať pravdu, vnímať situáciu vedome a s pochopením. Prijímať život odvážne v jeho celistvosti. Tak si dávate priestor, aby sa váš život otvoril novým skúsenostiam, ktoré doteraz zostávali za hranicou vášho strachu. S odvahou, ktorou človek vstupuje do nových situácií, sa jeho život stáva dobrodružnejším, živším a vedomejším.

Život riadený egom sa točí v kruhu opakujúcich sa vzorcov. Tie isté konflikty, tie isté krízy, tie isté reakcie. Rovnaké typy ľudí, ktorí dokážu človeka vždy znova vyviesť z rovnováhy. Takýto život prináša skôr prežívanie toho istého než skutočné žitie. Skutočné žitie sa rodí v nových skúsenostiach. V zážitkoch, ktoré prinášajú poznanie, pohyb a rozšírenie vedomia. A práve tam sa začína život, ktorý má chuť, farbu a smer. Vstup do neznáma, vedomé žitie a ochota vykročiť z naučených vzorcov nás prirodzene privádzajú späť k našej podstate. K miestu, kde život neprežívame zo strachu, ale z vedomého bytia. Kde len neexistujeme zo dňa na deň, ale naplno prežívame svoj potenciál.

Návrat k sebe znamená dovoliť si byť tým, kým skutočne sme. Využiť dary, ktoré v sebe nesieme, rozvíjať ich a prinášať ich do sveta. V takom priestore sa život prestáva javiť ako boj o prežitie a začína sa meniť na skúsenosť plnosti, radosti a vnútorného naplnenia.

Práve toto je prirodzený smer každého človeka – vracať sa k sebe, rozvíjať svoj potenciál a prežiť život naplno, v pocite vnútornej blaženosti, pre ktorý sme sa narodili.